Validita a reliabilita výskumných nástrojov: princípy a reálna prax

Abstract

Článok odpovedá na otázku, ako sa uplatňujú v praxi princípy zisťovania validity a reliability, ktoré udávajú renomované učebnice metodológie. Prvé dve časti príspevku načrtávajú teoretický rámec a opisujú koncept validity a reliability. Nasledujúce časti vysvetľujú proces analýzy a uvádzajú jej výsledky. Z časopisu The Journal of Educational Research bolo náhodným spôsobom vybratých 56 štúdií. Veľká väčšina (91 %) výskumných nástrojov v nich boli posudzovacie škály a testy, zvyšok boli dotazníky, pozorovacie schémy a interview. Na prekvapenie bola validita zdokumentovaná len u 26 % nástrojov, zvyšok nástrojov boli štandardizované testy, alebo sa autori spoliehali na zrejmú (face) validitu. U posudzovacích škál sa použila konštruktová validita zistená pomocou faktorovej analýzy. Obsahová validita a face validita sa použili pri testoch, dotazníkoch a interview. Kombinované zdroje validity (napr. konštruktová spolu so súbežnou alebo diskriminačnou) sa použili veľmi málo, čo považujeme za nedostatok vo validizačnom procese. Reliabilita bola uvedená pri 80 % nástrojoch. Najfrekventovanejší spôsob bola Cronbachova alfa u posudzovacích škál. Zhoda medzi posudzovateľmi sa použila pri pozorovaní a testoch. Test-retest sa použil pri overovaní, či je merací nástroj na pretest-posttest stabilný v priebehu času. Koeficienty reliability väčšinou presahovali 0,80. Pri analýze štúdií sa potvrdilo, že pri posudzovaní adekvátnosti validizácie a reliabilizácie je potrebné silne prihliadať k špecifickým podmienkam konkrétneho výskumu.